Prskanie liqidu zo spiraly, je dane obvykle tym, ze jadro sa neprehrieva cele, ale lokalne vari liqid pod spiralou.
V strede je prave zasobovanie vzlinanim tak silne, ze sa neprehreje cele jadro a liqid varom nepravidelnym odprskava, odstreluje, puka..
Jednoduchy liek, alebo alternativa, ako ogabat odprskavanie, je vinut multifilarne tensim drotom, teda presnejsie povedane paralelne.
Napriklad 4x 0,25, nestacat ich, len najprv na jednom konci, co sa bude kotvit na zaciatku svorky a nasledne vinut na plocho, nekrizit, proste na plocho. Na konci, ked je este navleceny navijaci trn, sa urobi zase stoceny koniec a umiestni do, alebo pod svorku.
To ploche vinutie tak nejak lepsie prehreje to jadro a medzi zavitmi drotu potom odchadza odparok.
Je to prvy a druhy krat narocnejsie na navijanie, ale je to uplne ine, ako clapton a podobne veci.
Opat plati, ze ta spirala, by nemala byt zbytocne dlha, radsej hrubsia a nemala by zbytocne byt riedka.
Para si najde cetu von.
Problem prskania niekedy zapricini aj mala teplota, alebo nerovnomerne natlacenie vaty do tej spiraly, kedy v urcitom mieste to potom zacne prskat.
Tensi drot sa rychlejsie prehreje a ma mensiu zotrvacnost, rychlejsi nabeh teploty.
Pri tom paralelnom vinuti, sa zachovaju vyhody tenkeho drotu, ale znizuje sa tak merny odpor, takze netreba vyssie napatie.
Je to stara finta z obdobia mechanik.
Dnes funguje dobre aj na TC, staci relativne tenke droty pouzivat, sice rychlejsie degraduju, ale para je lepsia, ako z jedneho hrubeho drotu na spirale.
Obrazky napovedia viac.







to vyzihanie pomohlo velmi, dakujem, uz sa z toho da motat aj nieco normalne vyzerajuce
Novinky