Nevosli dalsie obrazky...
Samotny kernel a debug pruziny v gripe king kong

Dnes som skusil namotat do nimbusa clapton coil. Snazil som sa co najvernejsie napodobnit RipTrippera . Motal som 0.25mm na 0.30mm jadro, bo iny drot nemam. Vyslednu "strunu" som potom namotal na modry srubovacik, co posiela cinan skoro ku kazdemu atiku, priemer odhadom 0.2mm(pouzivam vzdy na spiralky). Bol som stedry a nadelil som si 6 zavitov, no nakoniec som skoncil na 3-och, pekne nasiroko s vyslednym odporom 0.6 ohm. Musim povedat ze to cmudi aj chuti skvele. Foto nedodam, aby som odradil od skusania aj zbytok osadenstva .
Ale funguje to fakt dobre.

btw.
Nasiroko davam zavity preto, lebo spiralka ma dlhsiu zivotnost. Mam to odskusane na priatelkinom kayfune. Na mikrospiralke som jej premotaval asi po troch dnoch. Momentalne pri tej istej spotrebe liquidu (2 tanky denne) premotavam raz do tyzdna. Samozrejme na vate labo puff.
Ja vapujem iba kapkace a zasadne merlinov bifiliar , takze pouzivam mikrospiralku a premotavam obden. No s tymto klaptonom, nechcem byt prorok ale...

Niekde je chyba.
Ja premotavam raz za pol roka...
Kayfuna mam na stole, takze ked som doma, tak hulim z neho, na gripe z elektronikou od Gogina, alebo v najhorsom na mechanike.
Okrem obasnej vymeny vaty je tam tunelova spirala uz niekolko mesiacov.
Kedze som lenivy, ja tu vatu pri vymene pinzetou vytaham a nasledne zapalovacom zapalim zvysok, prezhavim, oklepem popol a namotam novu vatu, poskladam a je hotovo.
V genesis a kvapkacich atty som nemenil spiraly ani nepamatam.
U genesis sa stava, ze pri velmi zasieracich liqidoch sa zapece postupne mesh a prestane nasiakat liqid a pripaluje to stale viac a viac.
Potom odide jedna, dve, tri zo styroch spiral a to je dovod na vymenu.
Mesh rozmotam, vypalim opatrne, vyklepem popol, zmotam a ak sa este nerozpadava, je dobre, nahodim pletenec, namotam spiraly a ide sa dalej.
Takyto setup obvykle vydrzi v priemere asi 3 mesiace, ale dva urcite.
Ked sa zakrustuje, pred plnenim to prezhavim, ale aby som zbytocne nerobil oblaky smradu, tak to pri vyzhavovani zapalim.
Krusta a napal zhoria, spiralkou len udrzujem zhavenie a plamen.
Ked uz z bordelu je biely popol, sfuknem plamen, oklepem a naplnim cerstvy liqid.
Viem ze to je take cudne, ale funguje to.

Plamen chrani pri vypalovani a vyzhavovani pred priamou oxidaciou ako spiralu, tak mesh.
Setrim tak elektrinu, spalovanim krusty.
Navyse podla farby plamena sa da odhadnut mnozstvo spalovaneho bordelu a cistota spiraly.
Ked je plamen cerveny (redukcny) je tam este vela uhlika, ked uz hori na modro liqid, je mesh aj oplet cisty.

Tieto procesy ale zvladaju len take atomizery, ktore maju nedelenu hmotu a nie prilis vela tesneni a pohyblivych suciastok.
Steamboy, Pulse G, I atty, Agata atd.

A možno ani neni chyba, veď každému pýta papuľka niečo iné, niekomu čistotu panenskú v podobe novej špirály a vaty, a inému chutí dobre zapečená kôrčička Každému čo jeho jest. A navyše to Fenda čo viem proste baví motať a motať

Ja mocem už viac ako polroka jeden setup stále rovnaký, a ak aj skúsim z roztopaše nejaký iný, tak sa k nemu stále vrátim veľmi rýchlo. Odkedy mi Fendo dal na vyskúšanie FT nichrom s bezodporovými koncami a Pe.stefpo mi ukázal, že sa dá motať aj paralelne (bilifááár) tak som spokojný aj na nie najtvrdších baterkách.
Dva nichromové FT drótiky 1,5 ohmu točené na 1,8mm vodítku so zmotanými koncami, stlačené dokopy, výsledný odpor 0,75 ohmu, trošku vaty dovnútra a nebíčko v papuli (tej mojej).
Výhody pre mňa... nichrom je rýchlejší, nástup teploty je skoro okamžitý. Poťahy sú potom naozaj krátke, dve sekundy najviac tri bohato stačia, netreba ťahať do seba ako z heveru pri ťahaní vína zo suda, a para je teplá a bohatá. Vďaka krátkym poťahom a žhaveniu naozaj tenkých drôtov, je aj výdrž baterky hoci ide o nízky odpor, výborná. Jazdím to na všetkých kayfunoch, zásadne na mechanických gripoch, na baterkách, ktoré nie sú známe ohromnou tvrdosťou, Panasonic NCR18650PF z FT a mám známeho čo to jazdí aj na fakt mäkkých panasonicoch B a je spokojný (on, ja by som nebol). Jazdím to aj na fialových Efestoch 30A, no okrem počiatočného až príliš silného výkonu a nižšej výdrže baterky v tom nie je rozdiel.Takto mi setup vydrží tie cca 3 týždne kedy už cítiť pokles na množstve pary, výmenu vaty robím po cca 6-9 tankoch šťavy, každá aróma zanáša špirálku inak. Ďalšou výhodou tých tenkých potvoriek je, že vďaka krátkym poťahom sa atík nehreje tak moc ako pri kanthale, ktorý som musel ťahať podstatne dlhšie.
Nevýhody... tie drótiky sú fakt tenké a rady sa pri motaní lámu zvary medzi odporovou a bezodporou časťou. Ale dá sa to vychytať po pár pokusoch, predovšetkým tým, že sa spraví prvá otoč na vodítku z tej stočenej bezodporovej časti a na konci to isté. Navyše tak lepšie drží výsledná špirálka požadovaný tvar. Pozor pri nich treba dávať pri suchom pálení, veľmi ľahko sa nasucho prepália pokiaľ je na nich vrstva nápeku. Treba niekoľko krát prežhaviť naozaj v polsekundových pulzoch, a až keď sa nápek trochu spopolní začať žhaviť naplno, potom to svieti ako žiarovka Hovorím, nie každá špirálka sa na prvý šup podarí kvôli malej hrúbke tých drôtov, ale s tým každý motač musí počítať Spotreba likvidu pri takom odpore je samozrejme vyššia, viac pary = vyššia spotreba, s tým treba počítať rovnako ako pri autách.
Oproti kanthalu mi príde chuť intenzívnejšia, čistejšia, ale najväčšou (pre mňa) výhodou je tá rýchlosť žhavenia a krátke intenzívne poťahy

Ked kanthal chuti kovovo, nieje nieco v poriadku.
Kanthal ma cudnu chut len pri prvom zhaveni, potom je obvykle uplne neutralny.
Ak by mal nejaku chut, tak pri hmote spiralky okolo 3mg by ten kov prichute odisiel behom pol minuty doprec aj zo spiralkou.
Jediny kov, ktory je pri tej troche mat nejaku chut je zelezo a skor ako zelezo jeho oxidova forma FeO, FeO2 a pod.
Chrom je v podstate inertny a rovnako aj hlinik, no a na to, aby sa odparil nejaky bazicky kov zo spiralky je potrebna teplota vyssia, ako je maximalna teplota prevadzky spiralky na vzduchu.
To v liqide nehrozi.
NiCr zliatiny sa nedaju zhavit na moc vysoku teplotu, je mozne ze to nieje NiCr ale NiCrFeAl
To sa napadne podoba kanthalu, az na ten nikel, ktory je tam z ineho dovodu, da sa to lepsie bodovat a letovat.
Tahanie takehoto drotu je jednoduchsie. Kanthal je totiz okrem toho, ze je to patentovo chranene zlozenie firmou Kanthal AG, velmi problematicke vytahovat do formy drotu. Zliatina je malo kujna, tazna a vobec.
Mam od fi Kanthal nejake droty, ktore sa podobaju klasickemu lacnemu kanthalu, su to termoclankove vodice, NISIL, Nicrothal a dalsie. Ale na zhavenie sa mi javia ako nie najlepsie. Vydrzia, ale casom pretazenim sa rozpadnu.
Tie zliatiny su vplyvom velkeho obsahu Ni aj adekvatne drahsie.
Ja som si oblubil kanthal, typ A, alebo D (DSD) lebo ho mam dost a original z Halsthammaru, ci ako sa to pise.
Mam par drotov z FT, ale je to prilis mala hmota na nejaku rychlu a jednoduchu analyzu XRF rucnym spektrometrom.
Ale viem, ze napriklad z HG (heaven gift)* co mam droty, ktore boli oznacene ako kanthal, niesu kanthal, hoci maju podobne vlastnosti, je to cisto cinska specia ten drot, ako som uz pisal, je to zliatina NiCrFeAl a este je vtom stopove mnozstvo Cu a nieco malo Co.
Je to alternativna zliatina, z dovodu lepsej progresie taznosti toho materialu, na rozdiel od kanthalu je v tom onen Nikel.
Kedze ja tie droty neviem ako sa volaju a neviem specifikaciu, aj to co pisem je len subjektivny nazor, neviem potvrdit ani vyvratit ci je lepsi, alebo horsi ten material, huli v podstate rovnako, cena dobra z FT, ale nepouzivam to.

Az mi dojdu zasoby kanthalu, co asi tak rychlo nebude, tak budem zas experimentovat z niecim novym.
Chcel som sa vratit ku zliatinam Pt, ale kua nemam potrebu.
Viem ze su to dobre spiralky, ale nejak sa mi nechce experimentovat.
Zdar!

no neviem ako tebe, ale ten ohyb nevadí, ak si ako ja "detailista, tak si daj na knôt kúsok papierika ( obal knôt) a namotaj, potom papierik vytiahni

inak používal som knôt ecowol, a ten ma v sebe dieru a ihlu som dal do neho, takže po osadení ihla šla von a vôla akurát..

ak som motal na klasiku silcu knôt mal som večinou 3x 1mm tak ta ihla bola zas v strede, ak som daval 2x1mm tak som to neriešil, keďže to je oval..

Dnes mi skončila trojdňovka zázraková na nerezový drôt zo zivipf.detak sa podelím ak niekto váha...
Hmmm... dobré je to! Bral som na skúšku len 0,25 ale vidím, že budem objednávať asi viac variantov hrúbky nech sa môžem konečne zahrať.

Zhrnutie vysledovaných vlastností je asi takéto u mňa:
- pri rovnakej hrúbke má polovičný odpor oproti kanthalu takže je možno použiť viac materiálu, z ktorého sa bude odparovať
- chuťovo je perfektný, žiadne pachute, žiadne podtóny ani na začiatku ani po 5 tankoch, v tomto sa mne osobne podobá ak aj neprekonáva tenký nichrom o kanthale ani nehovorím
- rýchly nábeh do maximálneho žhavenia má rovnaký ako tenký nichrom, oneskorenie ako u kanthalu sa nekoná
- keďže je to pevnejší materiál ako nichrom tak sa s tým omnoho lepšie pracuje, špirálka drží tvar ako z nerez ocele a budú sa s tým dať na rozdiel od nichromu stvárať hokusy-pokusy stáčané vrkoče, bi-tri-quatrofilári a iné ..ujovinky

Motal som trištvrte roka len nichrom ako som vyššie písal a bol som spokojný. V podstate úplne. Mal skvelú chuť, veľký výkon, veľa dobrej pary na nižších odporoch... mal nevýhodu v občasných suchých poťahoch, ktoré nespôsobovalo zlé zásobovanie ale skôr rýchlosť s akou nichrom odporoval, proste turbo. A potom bol suchý poťah častejší ako by bolo prijateľné. Na nereze som na tých cca 7 tankoch (bavíme sa o dvoch atíkoch rôznych) mal jeden suchý poťah čo si spomeniem. Namotal som od oka bifilár na 1,8mm vodítko z tej 0,25, 7 závitov mi spravilo potom pri znovuobjavení skrýše môjho starého vama 0,5ohmu. Pocitovo to bolo rovnaké ako 0,7 na nichrome čo sa teploty a kopancov do pľúc týka.
Za mňa result taký, že... kanhtal je pomalý a preto ho nechcem, nichrom je dobrý ale je moc tenký - ľúbi sa prepaľovať, pripaľovať, blbo sa s ním robí lebo je tenký a v podstate okrem bifiláru pre trpezlivejších sa s ním nedá viac nič vymyslieť. Nerez má z týchto troch vecí najlepšie skóre aj v chuti, aj v rýchlosti nábehu, aj v mechanických vlastnostiach potrebných na pohodlné motanie. Titánového som sa akosi obával, ale u nerezu trefa.

Takže za mňa Ak som niekomu niekedy odporúčal nichrom lebo bol mňam a nesklamal som ho, tak teraz odporúčam nerez skúsiť, myslím že neobanuje.


EDIT: Som zabudol.... Kowalski díky za tip!

Otazka ostava, ako rychlo vykrehne ten nerez.
Ja som kedysi skusal aj nerez, mal som a mam vseliake droty zo vselicoho, ale trvanlivost nebola boh vie aka.
Najviac jeden setup vydrzal tyzden.
A to sa ani moc nevypaloval, skor len tak hala bala prezhavil.
Najdlsie vydrzal v setupe mesh+oplet, ale aj tam mal limity.
V casoch experimentov z prvymi genesiskami sa vykon okolo 5A na jednoclanok, povazoval za extrem. Odpor pod 1R za ULR.

V pripade nerezu som skusal aj jemne odstrihnutu Mesh, na sirku ca 2mm. Problem bol pripojny bod.
Fungovalo to na oplete celkom fajn, ale nie dlho, pri odporoch okolo 0.8R to behom max 6-8 dni islo do kelu.
Mam aj drot na vyrobu mesh, ale ten je tenucky, ma hrubku okolo 0.05mm.
Stocit z toho lanko sa da, ale velmi rychlo sa rozpadne.
Hrubky okolo 0.3mm som neskusal, lebo v dobe prvych experimentov na to neboli este podmienky, atomizery a ani clanky...

Uplne posledna otazka ostava a neoplati sa v tomto pripade vratit rovno ku Pailopeho zakladom ULR genisis, a nepouzit ziadnu spiralu, ale rovno zhavit priamo Mesh?
Je to najjednoduchsie riesenie, staci na to 555 obvod a jeden vykonnejsi trandak na vystup.
Napajanie sa riesi z jednehoclanku, akorat ta 555 musi mat DC-DC predpatie (mozno dnes nemusi) aby sa naplno otvaral G vystupneho MOS FET-u .
V podstate z VTC3-5, je mozne ist direkt do meshu, ak nema moc maly odpor pod 0,2R to by malo stacit a clanku neublizit.

Takze nakoniec sa vratime k zakladom a uplnym pociatkom a vynechame aj spiralu v atiku..


p.s.
Napadlo ma..
Ved dnes mam aj 500 mesh.
Kedysi 400 bola zdanlivo jemna az moc.
vyzkusam, uvidim..

To rozved ako pripojit mesh aby v jednom useku zhavil a zvysok aby iba privadzal liquid.

Uplne jednoducho.
Prave som to poskladal.
Na pripojne miesta ale treba Ag drot. Cu drot je trocha citit.
Pre toho, kto to robil mnohokrat, je to jednoduche, aj pripojne miesto.
Ale da sa to pripojit vcelku lahko.
Zakladom su dva typy MESH.
Jeden hrubsi, ktory sluzi ako buffer cez dieru do nadrzky a jeden jemny, napriklad 500, ktory sluzi ako spiralka.
Na taketo experimenty je dobre mat elektroniku z regulaciou, ktora zvlada aspon 100W.
Resp ju nezastavi ani 0,1R odpor po vyzhaveni stupne.

Je to uplny zaklad, prastara genesis fungovala prave takto.
Neskor sa riesilo zhavenie spiralkou a oxidaciou izolovanie a dalsie veci.
No a moj maly prispevok do dejin genesis/genisis bol objav opletu, povodne vytahovaneho z cartomizerov vatovych, kde drzal v rurke z vaty kernel jadra.
A zacala nova era willpro.

Nieje to narocne na vyrobenie, obvykle ked druhy-treti setup blafne, tak uz to ide samo..

Podstatou dobreho pripojenia je prave onen Ag drotik, optimalne hrubky 0,15..
Da sa pouzit aj Cu drot, ale ma to svoje ale..

Atomizer gegesis musi byt dobre vyladeny a dokonale mat debugovane vsetky prechodove odpory.
Akykolvek problem z prechodakom moze znamenat smrt sroubenia, centerpinu, atd.
Elektronika nieje podmienka.
Pre prve experimenty v davnych dobach som pouzival aj NiCd "C" alebo "D" clanky. neskor aj dva 18650 NiMH kuchance zo starej NTB baterky.
Dnes to ide z vykonnym clankom LiIon typ VTCx uplne v pohode, overil som si to v asi behom hodiny.
Trosku ta elektronika ma co robit, ale slape to .

Vylet na stromy..
Vo vlakne namotanie spiraly sme sa dopracovali do stadia, kedy spiralu zase netreba..