Len upozornim vazenych vaperov, ze pridavok vody a zriedenie liqidu, znamena znizenie teploty varu a odparu.
Na jednej strane znizenim odparnej teploty sa liqid sprava akosi setrnejsie ku aromatickym latkam, takze pridanim nejakeho% vody do PG, VG. alebo VPG sa zmeni chut, niekedy k lepsiemu, niekedy aj nie.
Napriklad u tabakovych maceratov pridavok vody znamena takmer istu smrt chuti, od tabakova do zeleninova.
Je to dane tym, ze tabakovy vyluh potrebuje na otvorenie chuti vysoku teplotu, inak sa nepripali a len vari a je tam citit onen chlorofyl a ine latky, najma cukry, takze to nieje mnam.
Naopak vseliake light zmesi "bielych" arom z lahkymi aromatickymi zlozkami, sa bez pridavku vody pripalia a chutia divne.
Znizenim teploty odparu sa zmensuje aj objem pary. Para na tendenciu vyssim obsahom vody mat skor nenapadny raz, ziaden viditelny opar okolo.
Cim viac vody je v liqide, tym vatsie kvapocky su obsiahnute v pare. A naopak, cim menej vody, tym mensie su atomizovane ciastocky, kvapocky v pare.
Dalsi faktor pridavku vody, je ovela strmsie ochladzovanie, alebo inak povedane prenos tepla od spiraly do liqidu.
Teda cim viac vody v liqide, tym je para na chut teplejsia.
Pre zvysenie odparu, treba obvykle pridat vykon.
Navyse na jadre vzika problem, ktory nazyvam "pukanie" je to jav, kedy obsiahnuta voda a jej male bublinky varia a vyrazne pukocu na jadre.
Vtedy odlietaju kusy krusty a napalu, opletu a ineho od jadra.. (plna kapuca ciernych bodiek).
Da sa to odsledovat aj tak, ze kusok mesh sa zroluje do rolicky a nastrci na drot , naleje sa na to "testovany liqid" a zapali sa.
Cim menej vody, tym kludnejsi plamen.
Uz maly obsah vody viditelne vystreluje drobunke kvapocky z horiaceho meshu. Kriticka je hodnota, kedy variaci sa liqid nekludne prska a nechce horiet.
Voda ale v liqide vyznam ma. V rozmedzi 1-5% sa udeje velka zmena chuti, da sa ladit chut.
V zasade ale huliace prislusenstvo, by malo zvladat bez problemov aj cisty VG a nepripalovat, hoci ma charakter sirupu.
V tomto ma vyhodu mesh pred keramickymi knotmi a bavlnou, ze od jadra sa cez kov siri teplo a liqid sa rozohriatim krasne predohrieva a zrieduje a zasobovanie stiha aj velke hrozy, navalu radosti z dlheho potahu..
U vaty a knotov, sa dajednoducho pomoct z kanthalu, NiCr a ineho zhaviaceho spiraloveho prislusenstva, ze sa zopar drotov prestrci cez jadro bavlny, alebo silca knotu a pomoze tak prehrievat na vatsiu vzdialenost od jadra liqid a zlepsi sa zasobovanie.
Mala poznamka na okraj..
V pripade RBA a komercnych atty je dobre najma v zime, ked ideme hulit po nejakom case, rozhulit atty ako fajku, pomaly, male potahy mensi vykon a nechat nech sa teplo rozsiri do kanalu privodu a prehreje liqid.
Fajciari fajok maju vyhodu, viem o com tocim.
Ked po vyhasnuti si zaplalime fajku a zacneme divoko tahat, chut je na houby, dokym sa neprehreje tabak, pripali sa cely obsah a je to na figu.
Takmer rovnako sa pri nizkej teplote vonku sprava aj liqid. Proste je husty a zasobovanie do istej teploty nestiha a jadro sa pripaluje. Najma u vaty je to podstatne, lebo do vymeny vaty uz pripalena chut nezmizne. (fajcime handry)
Zdar!
