Ohladom glycerinu.
Viskozita pri 99,9 bezvodnom VG je niekde na urovni cerstveho agatoveho medu.
1-2% vody, ktore sa nasiakne do toho z atmosfery (VG je hydroskopicky, podobne ako lieh) pri skladovani v nevhodnom obale (netesnom na podtlak) uz umoznuje hulitelnu viskozitu.
Pridavok vody by mal byt ale aspon 7-10%, aby to bolo viskozitne redsie.
Inak totiz dochadza ku neprijemnemu efektu, ze ak sa kapilarne vedenie vata, alebo knot len trocha zapecie, ihned to zacne pripalovat a chut je taka, hm, no co ja viem dymovo-glycerinova.
Pridavok vody, navyse znizuje teplotu varu a odparu na jadre! Zabranuje sa tak aj oxidacii glycerinu po odpare.
To je dolezite vediet, pretoze niektore aromy pri teplote varu cisteho VG okolo 280-290'C prejdu do rozkladu a chutia ako spalene smeti.
Prilis vela vody v pripravovanej bazi doma, zas zrychluje kondenzaciu ciastociek pary(hmly) a tato potom po ochladnuti rychlo kondenzuje.
Sice ako nosic nikotinu v plucach rychlejsie absorbuje nikotin vdaka kondenzacii, ale pary sa vytvara velmi malo.
To iste plati o PG, akorat PG ma nizssi bod varu ako taky.
Vsetkeho musi byt tak akurat.
Nieje nad to, mat ponorny hustomer, jeden odmerny valec a hustotu si nastavit podla potreby.
Obide sa tak mozny problem, ak je uz na zaciatku v glycerine nejake % vody absorbovane.
