Inak priznam sa bez mucenia, ja som kedysi pracoval isty cas ako technik pre opravy mob. telefonov a na Nokia mam z tych rokov aj certifikat na opravy nastavovanie pre VF casti, ako najvyssi level. I ked som robil skor ine opravy zariadeni od Nokia Oyj.
Nokia, ale nevyrabala len mobilne telefony, ja som servisoval aj ine zariadenia od tej firmy, podobne tak panasonic, NEC, siemens, ericsson (este bez sony) Hitachi, a mnohe dalsie, menej zname komunikacne systemy a telefony u nas.
Nokia od doby bananu (
http://mobil.idnes.cz/nokia-8110i-banan-zapekany-s-internetem-recenze-fam-/mob_nokia.aspx?c=970915_0003487_telefony), ked pouzivala este baterie 7,4V a nabky z vystupom 11V, postupne presla na akysi standard, 3 clanky NiMh, alebo jeden LiIon/Lipol, vynimku tvorila len taka odbocka od standardu 3210, ktora pouzivala velmi zlozity powermanagement a Step Up menice vyvojovej linie muRata, kedy na napajanie pouzili velmi netypicky baterrypack 2 clanky NiMh 2,4V.
Cela koncepcia "prezliekacieho telefonu" ale nieje povodna idea Nokia, ale prevzate od A-z od firmy NEC, model telefonu si nepamatam, nebol pre pasma GSM nikdy vyrabany. Ale vnutorna topologia aj cely sposob spravy napajania je japonsky NEC.
Nokia to mala ako malu odbocku od svojej zauzivanej linie, ktoru zapocala seria 5110.
Co sa tyka napajacich pomerov a ich modifikacii, v priebehu casu, neboli od 5110, az po neskore 6310i ziadne vyrazne zmeny. Vsetky nabijacie obvody, pracovali zamenne a dokonca pracovali nezavisle od celeho systemu TF. Az prichodom vyraznej zmeny topologie (hitachi N-gage, komunikator Sanyo-N9210) prisla zmena v podobe PWR-M a vyvody na pracu z batriou zostali len 3, tato topologia sa potom aj PWR-M preniesla do novsich serii a baterii serie BL-x
Vsetky telefony do takmer konca ery nokie ako takej, mali potrebu makkeho zdroja pre nabijanie, definovalo to uplne konkretne v produkcnych materialoch pre N5110 uplne presne, stary typ makkeho transformatora, nefiltrovaneho, ako zaklad pre nabijaci zdroj a tento zazrak sa udrzal az do konca ery zvlastneho nabijacieho konektora.
Zarucovalo to urcitu exkluzivitu na prislusenstvo nokia.
V podstate v dobe, ked zaclo byt nutne davat na tf komunikacny konetor, standardu USB, sa nabijacia zdierka stala zbytocnou, pretoze vatsina telefonov vo svete, konektor komunikacny, vyuzivala aj pre nabijanie.
Az europska smernica a smernice IRAU a CEPT, o unifikacii nabijacich zariadeni pre vsetkych vyrobcov na svete, eliminovala roznorodost nabijacich systemov a napati pre nabijanie a aj konektory.
Celkom vtipne by sa dalo povedat, ze od tej doby uz Nokia isla dole vodou..
Jedinu vynimku, velmi vyznamne zastupenu na trhu, tvoria Iphone z logom jablka, ktore aby rychlejsie zhnilo, je este aj nakusnute.
Dodnes pouzivaju vlastny standard konektora a viac menej svoj system PWR-M aj ked uz aspon 5V a nie firewire (IEEE 1394) a ine mnohoamperove a vysokovoltazne prepojky, mimo zauzivany standard.
A tak by som mohol pisat cele litanie o nabijani a standardoch, nabikackach a podobnom.
Snad sa to bude dobre citat, ako take sobotne okienko technologii, no a dakomu to pomoze pri prepojovani zariadeni a nabijani.
