Elektronická cigareta | Vaping Fórum

Prave že mi to moc nechutí a mizér je hurúci.

hladaj chybku v mizery.. SEDI ti Dierka hulvata PRESNE oproti spiralke ?? nemas ju moc visoko/nizko pod spiralkou ?

zdar to bude asi ten oný prechodový odpor či čo to je

Ok dik skusim vypáliť nový mesch a premotať a možno si pochutím.

@roberto7
Možné to je že PG prenáša chuť liquidu o niečo lepšie ale zasa na druhej strane ak ma mat človek pri bafani sucho , skrabanie alebo bolest v krku tak mu je ta o niečo výraznejšia chuť tak na dve veci . To si radšej vychutnávať prijemne bafkanie s VG alebo mix PG/VG. No a ta chuť VG nie je az tak nevýrazný oproti PG zase aby si nováčikovia nemysleli že je to bez chuti.

V rôznych videách vidím prezentácie e-cigariet, ktoré majú neskutočne veľa dymu. Mne sa nikdy toľko dymu nepodarilo vyrobiť. Ako to robia? Mám eVic a BCC Mega a myslím si, že táto technológia by mala byť schopná toľko dymu vyrobiť. Asi to bude tým správnym liquidom, zrejme nemám liquid, ktorý má vysokú dymivosť. Kdesi som čítal, že liquidy na báze VG by mali myť vysokú dymivosť....ako to teda je ???

Hm, no zas budu lietat kamene...
Mnozstvo "dymu" presnejsie pary, ovplyvnuje okrem vykonu mnostvo dalsich faktorov.

Para z huliaceho zariadenia (nepisem e-cigarety) ako taka je vlastne zmes vzduchu a drobnych kvapocok liqidu.

Faktory ktore to ovplyvnuju v samotnom liqide su pomer zloziek napr PG a VG a tiez obsah vody.
Dalsi faktor je schopnost atomizera pri nejakom vykone (skor prikone) vytvorit pri potiahnuti, alebo skratka prietoku vzduchu okolo kernelu (jadra) v nejakom case nejake mnozstvo pary, teda odparit liqid.
Kazdy atomizer, kartomizer ma vdaka nejakej konstrukcii nejake schopnosti a nejaku bilanciu ucinnosti, mnozstva odpareneho liqidu pri nejakom prikone a prietoku vzduchu.
Dalsi faktor su straty (nie vyteceny liqid do vrecka) ale tepelne straty napriklad odvodom tepla cez knot do liqidu, alebo salanim tepla do obalu, zasobnika a pod. dalsie straty su napriklad v kondenzacii casti odparku vo vedeni od jadra do driptipu.
Toto sa tazko zovseobecnuje, pretoze systemov je velke mnozstvo.

Klasicky atomizer mostikoveho typu (napriklad 510, alebo 306) je konstrukcne usporiadany tak, ze ma v keramickej miske malu spiralku na kusku knotu, alebo poreznej "hliny" no a tato miska je tepelne izolovana pomocou nerezoveho runa.
Tento obal okolo misky sluzi aj ako akysi buffer (zasobnik) liqidu, ktory sa ohrieva a nasava do jadra spiraly.
Obtekanie vzduchu je tvorene malou tryskou, ktora smeruje na spiralku v dne keramickej misky.
Takto sa vytvara na relativne malej spirale velky odpar v jednom malom mieste zuzenom a tepelne straty su vdaka konstrukcii male. Hned za spiralkou je vatsi priestor, kde pomiesany odpar sa spomali a malo kondenzuje a hop uz ide z driptipu von.
Nevyhodou bolo relativne rychle zapecenie malej spiralky krustou, ktora sa musela vypalit na sucho.


Oproti tomu napriklad stare vatove kartomizery mali tunel, v ktorom bola spiralka zasobena liqidom z vaty, alebo papiera okolo.
Vdaka tomu, ze sa "nahrieval" cely tunel, bolo mnozstvo odpareneho liqidu trocha vatsie, ale krusta sa rozpustala a cirkulovala v celom obsahu vatoveho buffera a nedalo sa to vypalovat na sucho, lebo bud zhorela bunicina, alebo sa roztavila fluvalova vata. Dalo sa to obcas vyprat z neistym vysledkom.

Genesis a rozne Diy atomizery to je ina kapitola. Tam nastavaju relativne velke straty v teple, lebo len samotne uchytenie spiraly a kernelu odobera znacne mnozstvo tepla (plati aj pre keramicke DIY ako napr. oddy, ithaka a pod)
V genesise je relativne malo funkcnych dielcov, laborovanie je relativne jednoduche, ale kazda blbost z niecim suvisi.

Na domace laboracie a testovanie moznosti postaci aj najlacnejsi atomizer DIY kvapkaci, velky, ci maly, dnes stoji tak do 10$.
Par kuskov kanthalu, nejake knoty, biovata a pripadne valcek mesh-u.

Napriklad vyrazne vyssia tvorba pary (dymivost) je u materialov, ktore su dobre nasiakave a nevedu dobre teplo. Napriklad biobavlna, biovata, bavlneny knot, alebo dnes aj mnohe Silkove knoty a uplety.
Na nich namotana spirala, pri optimalnom "obtekani vzduchu" ofuku, alebo skratka vybalancovani systemu, dokazu davat vysoky pomer odparku do pretekajuceho vzduchu pri relativne malom prikone.
Ich nevyhodou je, ze sa taketo nasiakave vedenie rychlo zaprasi vplyvom pripalujuceho sa liqidu. Potom okamzite zacnu prenasat vsetky pachute.

Daleko narocnejsie na vykon (prikon) su systemy, ktore maju v jadre pouzitu mesh, ci uz z izolacnym opletom, alebo na ostro, motanou spiralkou, pretoze na vytvorenie potrebneho odparu sa musia dostat na potrebnu teplotu, kedy zacnu ucinne odparovat pri nejakom prietoku vzduchu. Toto teplo rado odchadza do celeho priestoru atomizera.
Ak je cela kotolna velka, dochadza ku silnej kondenzacii, na velkej ploche.
Vyhodou systemu je to, ze obvykle funguju na principe vzlinania zo zasobnika a nezvyknu pri dobrom zlozeni pretekat.
Dalsia vyhoda je ta, ze zostava je konstrukcne velmi pevna a pri vyzihani mesh drzi po kope cely oplet a ten sa nema az tak tendenciu rozpadat, ak je dobre pokryty spiralkou.
Avsak potreba prikonu zhavenia je daleko vyssia, ako u knotovych systemov.
Vdaka velkosti jadra je zanasanie ovela pomalsie.

Komercne dnesne BCC kartomizery maju vcelku malu plochu a objem jadra, co zarucuje relativne maly prikon el. energie na mnozstvo odparku.
Dalsou vyhodou je, ze cela konstrukcia je tvorena ako akasi venturiho trubica, kde hradenie, alebo prekazku tvori prave jadro zo spiralkou a toto je obtekane vzduchom z vysokou rychlostou, ktora sa nasledne vo vatsom priestore spomali.
Takto dochadza lepsej "homogenizacii"* - teda premiesaniu odparku do nasavaneho vzduchu.
Nevyhodou je, ze jadro je relativne male a tym padom sa celkom rychlo zanesie neodparitelnym zvyskom.

Homogenita ... nasytenie
To je dalsi faktor hustoty pary.
Cim drobnejsie budu kvapocky odparku a cim ich bude viac v odparku, tym bude hustejsia para.

Liqid.. VG baza dava subjektivne hustejsiu paru.
Je to dane tym, ze "nejaka" teplota odparovaneho VG byt obsahuje nejake % vody dava obvykle drobnejsie kvapocky, ako napriklad PG.
VG ma teda hustejsiu paru, ako PG, avsak v zmesi VG/PG to robi pary este viacej..
Teplota varu VG je okolo 290'C teplota varu PG je 180'C teplota varu vody je 100'C

Cista voda paru v atomizeroch nevytvori, pretoze jej nasycovanie vo vzduchu je problematicke, vdaka tomu, ze pri homogenizacii (miesani zo vzduchom rychlo dochadza ku kondenzacii autonomnej) teda sa spaja rychlo do vatsich kvapiek, ktore uz paru viditelnu tvoria tazko, pri "beznej teplote (20'C)
Skratka voda ma prilis velku afinitu castic par vo vzduchu obsiahnutych, dochadza ryhlo ku kondenzacii.
Na rozdiel od toho VG, pokial je odpareny, ale aj PG, nema tak velku afinitu, naopak vzduch tvori disperznu separacnu vrstvu, okolo uz aj chladnych kvapocok. Takze sa nespojuju dokopy tak rychlo, ako vodne pary. Takze nedochadza ku ich kondenzacii tak rychlo.

Nasytenost par (drobnych kvapocok) v nasavanom vzduchu a velkost ciastociek je ovplyvnovana procesom, ktory mozno nazvat sublimacia, ale nieje to spravne, aj ked.. ku odparovaniu dochadza na povrchu pevneho telesa, spravne sa jedna o vaporizaciu.
Okrem samotnej vaporizacie dochadza ku homogenizacii.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Vypa%C5%99ov%C3%A1n%C3%AD

Ale v atomizeroch nejde len o tento proces. Dolezite je aj chutove podanie a hit.
Lebo ak by nasytenych par bolo prilis vela, vaper ma pocit, ze si neslukol, ale nadychol sa vody.
Vsetko musi byt v rovnovahe podla potreby a pocitu vapera.

Bojim sa, ze nejake velkoobjemove paridla husteho oblaku pary sa neda celkom dobre dosiahnut na 11W evika.
Nie ze by to neslo, na malom dripovacom atty z 2ohmovou mikrospiralkou sa da spravit aj velka oblacnost, ak sa pouzije spravny VG/PG liqid, ale nie kontinualne.
Na to su lepsie vzlinave, alebo BCA velke atty typu DIY, ako je genesis a napr. kajfun, ale optimalen vysledky pary dlhodobo potrebuju vyssi vykon ako je 10-12W, otimum pri ich stratach sa kompenzuje az pri 15W, co zas evik bude mat troska problem dat, lebo to co pise display, nieje celkom pravda a urcite "okno" nastava pre maximalny vykon len malom rozsahu odporu atomizera. mam dojem ze je to od 1,5-2R, mimo tieto rozsahy bud nestaci napatie, alebo je vyhlaseny prilis nizky odpor a obmedzeny vykon do zataze.
Na biovate, alebo knote z ekowolu to este ide, ale treba casto menit.
Napajat velky genesis z velkymi stratami a ladit ho na evik je tiez strata.. casu.



ps.
uz mi vyhladlo, musel som sa ist obcerstvit... musim pokracovat vo vlakne, nech neprudim moderatorov.

Takze aby som to nejako aj uzavrel a nejako skoncil.

Mnozstvo odparku zalezi na teplote jadra a mnozstve vzduchu, kedze vata a silka nevedie moc teplo, tak sa lokalne prehreje viac jadro a pri otimalnom "prievane" vznikne viac pary, pri rovnakej dodanej energii, ako na velkom jadre z mesh-u.
Ak sa optimalne "strhava" oplachuje jadro vzduchom, ale nie prilis ochladzuje, dojde ku vatsej hustote pary aj na PG liqidoch.

Cim je vatsie jadro a viac dodanej energie don, avsak cim mensie mnozstvo vzduchu na jadro prichadza, tym je vatsia aj teplota pary, co moze byt neprijemne.
Na dokladne premiesanie a ciastocne ochladenie nasavanej pary je dobre pouzit radsej dlhsi drip tip, lebo tak sa dokladne premiesa para zo vzduchom.
Na rozne experimenty sa da pouzit aj taka finta, kedy sa na drip tip zo spodu "nazehli" velmi riedka mesh.
Funguje ako dobry homogenizator, ale hrozi kondenzacia, takze sitko musi mat dobre vyladenu mriezku (pre bezne atty cca mesh 80-100) u genesis to moze byt natlacene do hornej casti kapuce. Optimum treba odlaborovat, ale meni sa to ako typom liqidu, tak mnozstvom odparku. kondenzacia je vzdy neprijemna.
Dobre je to na velkom priemere drip tipu, rep. diery v nom.

No a osobne skusenosti su tie najpodstatnejsie.
Ci uz pri komercnych, alebo DIY huliacich zazrakoch sa najde vzdy nejaka nirvana, ale nie uplna zhoda.
Kazdy vaper experimentator prechadza roznymi fazami vyvoja.
Ja osobne mam najradsej DIY upravene a co najjednoduchsie prislusenstvo, obsahujuce minimum dielcov, minimum prechodovych odporov a minimum elektroniky. Vykon mam rad taky, ktory mi podla chuti vyhovuje, radsej vatsi, ako maly, ked systemy mnou oblubene genesis maju predsa len pomalsi nabeh, uregulujem to dlzkou stlacenia trigeru a podla pocitu potreby a dlzkou potahu, pripadne silou a intenzitou potahu.
Ked mam chut na "tucny" oblak, spravim burn out, stlacim triger a odpocitam si chvilku, potom pomalicky potiahnem az mi ocne bulvy strngnu o seba. Inak mi stacia kratke potahy a nemusim bafat oblaky.. Setrim energiu a liqid...
Genesis, ma vyhodu, ze "oplach" jadra vzduchom prechadza viacerymi fazami a vo velkej kotolni sa homogenizuje (aj kondenzuje) dost komplikovane para, ale mne to tak nejak vyhovuje. Akesi vortexy v tom systeme davaju zaujimavy vysledok, ktory sa lahko replikuje pri servise a cely setup sa po vychytani much lahko opakovane sklada.
Kajfun a trebars ithaka kazdy jeden setup po vymene spiralky, alebo vypaleni vzdy nejako inak hulia. Pri vymene knotov, alebo zostavovani sa obvykle nevyhne vapr ladeniu, co mna osobne obtazuje. Mam vyzkusane aj jadra z opletom a mesh-om ale tie uz davaju prilis teplu paru a vedenie komina zas ma tendenciu ku kondenzacii.
Avsak koli vypalovaniu nestaci len stiahnut, alebo odskrutkovat kapucu, treba to rozoberat a to ma tiez obtazuje.

Kks Merlin... chlap sa opytal len jednoduchu otazku

@Jan Petrek: Vo videach ide casto aj o show, takze ber ich s rezervou. Huste bazy s cistym VG, hulene na vykone radovo v desiatkach wattov (na to tie tvoje lizatka nestacia), "lung inhale", cize tahanie rovno do pluc riadne zhlboka cez hulvaty s priemerom aj 2 mm a pripadne niekedy aj vhodne nasvietenie "sceny" a tromfnes aj parnu lokomotivu

Akurad som na to pozeral a radsej dal pan Petrek tu istu otazku na ECF
Asi mal z toho merlina v hlave hokej :):)
Nic v zlom ale niektorim virazom nerozumiem ani ja.Preco nepouzivat osvecene vyrazi?Sak taky novacik sa z toho zblazni a este bude z toho aj jelen.

Odoslané z GT-S5830i cez Tapatalk 2

Keby na to bola na "to" jednoducha odpoved, tak by sa dalo odpovedat jednoducho.
Takto vo vatsej kocke je napisane vsetko, preco a ako sa ta para tvori a preco nieco dava pary viac a nieco menej.
Kedze som aj nenejaky ten atomizer vyrobil, nie len opravoval a upravoval, tak som musel dlho dumat nad procesmi, ktore funguju v tom, ci onom systeme.
Az raz bude zas dachto riesit preco nieco nedava paru, ale sa prehrieva a len prska, alebo pripaluje a bude chciet nad tym dumat, najde si to bud sam a da proces do uceleneho kontextu (cele roky) alebo si ten txt precita napovie mu o moznej chybe.
Nemam ine prakticke vyuzitie tych znalosti, takze sa o ne podelim.
Dakovat nikto nemusi o to neziadam.
Ak to pomoze jedinemu jednemu, vaperovi tak to splnilo ucel.
Problem dnesnej doby "deti internetu" je skratkovitost a neschopnost sa koncentrovat.

http://technet.idnes.cz/internet-z-nas- ... ternet_pka